Trópy

Trópy

Tróp (gr. tropos- obrat, iné názvy: trópus, zástupka, obrazné pomenovanie, nepriame pomenovanie, v básni aj básnické pomenovanie) je výraz (slovný zvrat a spojenie) založený na prenesenom význame slova. Tróp nepriamo označuje predmety alebo javy a na základe podobnosti prenáša pomenovanie z jedného javu na druhý. Prenášanie môže byť:

-na základe podobnosti, napr. metafora;

- na princípe vecných alebo logických súvislostí, napr. metonymia;

- na základe kontrastu, napr. irónia.

Najznámejšie trópy:

1. Epiteton - básnický prívlastok. Obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citový (emocionálny) význam. Vyjadruje príznak podstatného mena, napr. zakliata mladosť, zlaté pole...

2. Metafora - je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe vonkajšej podobnosti. To znamená, že sa slovným spojením alebo vetou označujúcim istý jav, dej, vec, vlastnosť pomenuje iný, podobný jav, dej, vec, vlastnosť, napr.:

- podobnosť medzi plynutím času a tečúcou vodou – nado mnou tíško pretekala noc,

- zvuková podobnosť medzi dažďom a padajúcim lístím – lístie prší,

- podobnosť medzi farbou snehu a sivými vlasmi – má na hlave sneh.

Niektoré metafory častým používaním zovšednievajú, napr. hryzie ho svedomie, horel od hanby...

3. Alegória je obrazné vyjadrenie myšlienky alebo predstavy, ktoré má iný ako doslovný význam. Je to druh metafory uplatnený v celom texte. Stavia na princípe dvoch súbežných príbehov/textov. Jeden je rozprávaný (fiktívny), druhý je myslený (reálny). Poslucháč počuje fiktívny a jeho úlohou je dopátrať sa mysleného, reálneho zmyslu. S alegóriou sa stretávame najmä v bájkach alebo v biblických textoch. Uplatňovali ju ale aj štúrovci, napr. posledný spev z diela J. Botta: Smrť Jánošíkova je alegorický.

4. Personifikácia alebo zosobnenie je druh metafory, ktorá vzniká tým, že sa neživým predmetom či abstraktným pojmom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí.

Slnce v zlatej klietke nad horou umiera...(J. Botto, Smrť Jánošíkova);

Noc bola. Vietor sa hneval. Skákal po stromoch... (Ľ. Ondrejov, Zbojnícka mladosť);

...pokojná noc skoro nečujne kráčala po sihotinách vedľa spievajúceho potoka.... (F. Švantner, Nevesta hôľ).

4. Hyperbola alebo zveličenie je slovné spojenie, vyznačujúce sa expresívnym (zveličovacím) významom. Zveličuje sa určitý rys s cieľom jeho emocionálneho alebo významového zvýraznenia, napr. : Hrdé, vysočizné topole. 100 rokov som ťa nevidel. Som samé ucho.

5. Metonymia je prenesenie významu zo slova východzieho na cieľové na základe vecnej, logickej alebo vnútornej súvislosti medzi nimi, napr. čítam Kukučína (nie autora, ale jeho dielo); vypiť fľašu (nie fľašu, ale jej objem)...

6. Symbol je znak, ktorý splynul so svojím významom do vnútornej jednoty. Symbol je taký objekt, obraz, písané slovo, zvuk alebo konkrétny znak, ktorý zastupuje či reprezentuje niečo iné na základe istej podobnosti, asociácie alebo čisto len dohody. Napr. biela holubica=mier, čierna mačka=nešťastie...

7. Prirovnanie (iné názvy: komparácia, knižne: prímer) vzniká na princípe metafory. Na rozdiel od metafory sa vynecháva priame pomenovanie a uvádza sa len obraz, ktorý je prirovnávaný.

Využívajú sa pritom spojky ako, sťa, ani, jak, sťaby, než, napr. rastom sú ako jedle, pevní ani skala...

8. Irónia je posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny (zhoršujúci, hanlivý) zmysel. Je to výrazový prostriedok, v ktorom sa realizuje komické. V širšom zmysle je irónia akýkoľvek jemný, zastretý výsmech či posmech, napr. Tá zase vyzerá! (= Nevyzerá dobre). Aby si sa nepredrel. (= Pracuje pomaly/málo). Ste to teda zahrali fakt nádherne! (= Hrali to veľmi zle).

Pekné počasie, čo? (= Nepekné počasie). To je mi poriadok! (= Neporiadok).