Barok v európskej literatúre (16. - 18. storočie)
Barocco - perla nepravidelného tvaru (v češtine baroko, ale v slovenčine barok!).
Tento nový umelecký prúd vznikol v Španielsku a v Taliansku a odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. Najvýraznejšie sa prejavil v architektúre, kde je typická pompéznosť (veľkoleposť), ornamentálnosť (ozdobnosť) a patetickosť (nadnesenosť) – pomôcka: POP .
Umenie má ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly.
Platí heslo: VANITAS VANITATUM - Márnosť nad márnosť (všetkého pominuteľného).
Šíril sa za veľmi ťažkej spoločenskej situácie v Európe (turecké vpády, 30-ročná vojna, náboženské nepokoje medzi evanjelikmi a katolíkmi, sociálny útlak ľudu). Ľudia strácajú dôveru v pozemský život, spravodlivosť na tomto svete a obracajú svoju pozornosť na život po smrti. Barokové myslenie je plné protikladov.
1. Na jednej strane dychtivosť po svetskej nádhere a na druhej strane ničotnosť, pominuteľnosť. Človek sa na jednej strane upína k životu, chce využiť všetko čo mu život ponúka, ale na druhej strane si uvedomuje, že všetko sa raz minie.
2. Pozemská naturalistická zmyslovosť a oproti nej náboženský mysticizmus. Človek vníma svet všetkými zmyslami, ale neistá doba ho vedie k tomu, že niekedy sa obracia na nadpozemský svet.
3. Emocionálnosť a precítenosť oproti patetickosť.
4. Zanikajú staré lit. žánre, vznikajú nové lit. žánre.
V literatúre sa používa latinčina a národné jazyky a literatúra má predovšetkým náboženský charakter.
Z baroka vyrastá nový umelecký smer - rokoko.
Zväčšujú sa rozdiely medzi umelou literatúrou a ľudovou slovesnosťou.
Rozdelenie baroka:
1.) náboženský – katolícky,
– protestantský:
Hlavným hrdinom tejto literatúry je svätec, pútnik, ktorý dobrovoľne prijíma utrpenie.
2. ) svetský:
Hlavné znaky svetskej literatúry sú: verné zobrazenie prírody a pozemského sveta, dychtivosť človeka po svetských veciach a túžba po živote .Hlavným hrdinom tejto literatúry je mešťan, šľachtic, vojak, pastier...
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov európskej barokovej literatúry patria:
- Talian Torquato Tasso, ktorý napísal epos o oslobodení svätého hrobu počas prvej križiackej
výpravy Oslobodený Jeruzalem;
- Angličan John Milton spracoval biblické témy v dvoch eposoch Stratený raj a Raj znovu nájdený;
- Čech Jan Amos Komenský:
Po bitke na Bielej Hore v roku 1620 sú prenasledovaní nekatolíci, ktorí často opúšťajú vlasť a hľadajú útočisko v exile, v cudzích krajinách. Medzi nimi odchádza i mnoho vzdelancov a v exile pokračujú vo svojej tvorbe. Tak vzniká exulantská literatúra. Komenský bol najslávnejším českým exulantom.
Bol to kňaz, biskup Jednoty bratskej, učiteľ národov; po otcovi Slovák, rodom Moravan, rečou Čech. Pochovaný je v Holandsku. Zanechal rozsiahle náboženské a pedagogické dielo. Písal učebnice, zakladal školy, reformoval školstvo v mnohých európskych krajinách.
Prevratnou v tomto smere bola učebnica pre učiteľov:
Didactica magna - Veľká didaktika - zaoberá sa otázkami výchovy a vzdelávania, zdôrazňuje:
- potrebu vyučovania v materinskom jazyku, ale aj potrebu výučby cudzích jazykov;
- vzdelávanie primerané veku;
- škola hrou;
- vzdelanie sprístupniť všetkým deťom bez rozdielu náboženstva, pohlavia, majetnosti;
- zákaz telesných trestov;
- názornosť vo vyučovaní...
Slovenská baroková literatúra
Rozvíjala sa približne v rokoch 1650 – 1780.
Je to obdobie tureckých vpádov na Slovensko.
Obdobie protihabsburských povstaní.
Zároveň je to obdobie náboženských bojov - obdobie neustáleho prenasledovania katolíkov a protestantov.
Celé obdobie veľkou mierou ovplyvnila reformácia a protireformácia (reformácia – snaha o reformu katolíckej cirkvi, protireformácia – snaha katolíckej cirkvi získať späť do svojich radov reformovaných protestantov).
Slovensko sužoval hlad, choroby, epidémie, mor.
Silný bol i útlak ľudu, pred ktorým sa ľud bránil vzburami a napr. útekom do hôr (Juro Jánošík).
Človek mal pocit ohrozenia, obáv o svoj život.
Zároveň je to obdobie výraznej snahy katolíkov aj protestantov o rozvoj kultúry, školstva a vzdelania:
a) katolíci mali univerzitu aj tlačiareň v Trnave,
b) evanjelici mali stredné školy v Bratislave a Prešove a tlačiareň v Levoči.
Slovenská baroková literatúra – literárne znaky:
Rástol záujem o slovenské dejiny.
Rástol záujem o slovenský jazyk a mimoriadna úcta k nemu.
Rástol záujem o rozvoj vzdelanosti.
Rástol záujem o rozvoj literatúry a jej žánrov.
Vyhýbala sa dekoratívnemu a pompéznemu štýlu, ktorý bol typický pre svetovú barokovú literatúru.
1/ V poézii prevládala katolícka a evanjelická duchovná poézia a didakticky zameraná poézia.
a/ Náboženská poézia sa sústreďovala najmä v spevníkoch – Benedikt Sőllősi katolícky
spevník Cantus catholici, Juraj Tranovský evanjelický spevník Cithara sanctorum.
b/ Svetskú poéziu tvorili zborníky a spevníky, jarmočné piesne a didakticko – reflexívna poézia.
Vyniká najmä zbierka didakticko – reflexívnej poézie Hugolína Gavloviča - Valaská škola mravúv
stodola (cieľová požiadavka!).
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická skladba
Literárna forma: didakticko-reflexívna poézia
Téma: mravné poučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach.
Cieľ skladby Gavlovič naznačil v titule „Valaská škola“ – je to životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, „mravúv stodola“ – sú zasa mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe náboženských, svetských a občianskych morálnych zásad.
Gavlovič pôsobil ako františkánsky mních v Pruskom a, keďže bol chorý na pľúca, často chodil za valachmi na Vršatec, kde počúval ich životné múdra, ktoré potom zveršoval do svojej zbierky.
Skladba má päťdielny prológ (Darování), 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ ( sú to výjavy zo Starého zákona s tematikou pastierskeho života), po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych „konceptov,“ t.j. básní – mravných naučení. Za 21.časťou je „Prídavek“ (59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty) a dvojdielny epilóg (O smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje valach. Gavlovič vychádzal z princípu číselnej kompozície, a preto mu vyšlo konečné číslo 1298 „konceptov.“ Mravné naučenia a praktické rady adresoval autor jednotlivcovi a jeho vzťahu k Bohu, blížnym a spoločnosti. Venoval sa témam, v ktorých sa pokúsil opísať základné medziľudské vzťahy: rodina, priateľstvo, práca, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, ale aj zloba, vojna, opilstvo, povery, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo a iné.
V jednotlivých „mravných naučeniach“ uvažuje o:
pominuteľnosti v živote (Jednako sa všetci roďa, nejednako k smrti choďa)
výchove detí (Syn zlý vyroste, jak maznavo roste)
lakomosti (Skúpemu isto schádza, čo čo mu do ruky prichádzá)
neslušnom správaní (Pretrhovať reči, žádnému nesvedčí)
opilstve (Hle, človek opilý, žádnému nemilý)
rodičovských povinnostiach (Povinnosť otce a matky díteťu)
vzťahu detí k rodičom (Otcovské potupení nech ti k smíchu neni)
chytrosti chudobných (Chudoba bedlivý z kumštu chce byt živá)
svetskej márnosti (V svetskej márnosti, mnoho trpkosti)
šetrnosti (Babka k babce, budú kapce)
práci (Pracovitý buď i ty)
záhaľčivosti (Lepej pracovati, nežli zahálati)
odrodilstve (Veľmi je hlúpý, kto vlasť svoju tupí)
literatúre (Literné umení, lidem k ozdobení)
všemocnosti peňazí (Peníze všecko múžú)
pravde (V pravde buď stálý, nemineš chvály)
úcte k starobe(Starých ludí šanuj)
skúposti boháčov (Boháč skúpý, velmi hlúpý)
vlastenectve (Vlasť svoja, každému milá)
hygiene (Drž se čistotne podle tvého stavu a mnohom inom.
Skladbu oživujú ohlasy ľudovej poézie, ako aj veršované anekdoty a 11 bájkových príbehov.
Básne sú napísané bohemizovanou slovenčinou, to znamená severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami.
Link na jednu z básní Valaskej školy – Hle, človek opilý žádnemu nemilý (Baštrng):
https://www.youtube.com/watch?v=-w6rjV8sQjw
2./ V próze dominovala:
a/ memoárová a cestopisná literatúra – Ján Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie;
b/ dobrodružná próza – Móric A. Beňovský: Pamäti a cesty grófa Augusta Beňovského;
c/ vedecká a popularizačná literatúra – Matej Bel: Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku, Ján Baltazár Magin ( Dubničan!) v národnej obrane Ostne ... alebo Obrana odzrkadľuje hlavný vývojový smer národného uvedomovania v slovenskom baroku.
3. Dráma bola nevýrazná.